Porovnanie českého a slovenského daňového zaťaženia a jeho vplyv...

Autor: Dávid Fogad | 10.1.2012 o 17:17 | (upravené 10.1.2012 o 17:28) Karma článku: 7,17 | Prečítané:  4682x

...na podnikateľský sektor Stručný pohľad na sadzbi daní a podmienky ich platenia, stručný pohľad na historický vývoj daní od roku 1992

Česká a Slovenská republika zďaleka nezdieľajú len spoločné hraničné pásmo či členstvo v nadnárodných organizáciách akými sú napríklad Európska únia alebo Vyšehradská štvorka. Stáročia spoločnej histórie, podobnosť jazyka a členstvo v spoločnej federácií viedlo k postupnému a prirodzenému previazaniu a vzájomného ovplyvňovaniu daňového a podnikateľského sektora. Český priemysel začal už v 19. storočí prenikať aj na územie Slovenska, v období prvej spoločnej republiky nabral tento trend na sile formou zakladania pobočiek a dcérskych spoločností a podpore rozvoja slovenskej podnikateľskej sféry a práve do tohto obdobia sa radí aj založenie prvých významných priemyselných podnikov na našom území. Spoločná právna úprava v otázkach práva finančného, ale aj v ostatných právnych oblastiach, ktorú sme zdieľali väčšiu časť 20. storočia (1918-1939, 1945-1992) viedla k tomu, že výraznejšie odlišnosti v daňovej oblasti sa začali objavovať až niekoľko rokov po rozpade. Aktuálna úprava daní sa však už značne odlišuje a podnikateľ majúci záujem o podnikanie mimo svojho domovského štátu sa tak musí podrobne oboznámiť aj s patričnou právnou úpravou, inak mu hrozia prinajmenšom nemilé prekvapenia, v horšom prípade postihy od orgánov finančnej správy.

Historický vývoj v oblasti daňovej úpravy od rozpadu ČSFR v roku 1993 prešiel dramatickým vývojom v obidvoch republikách. Ešte v roku 1992 bolo prijatých množstvo federálnych zákonov, v súvislosti s úpravou daní išlo o nasledovné:

Daň z příjmů fyzických osob (zákon č.586/1992 Sb.)

Daň z příjmů právnických osob (zákon č.586/1992 Sb.)

Daň z nemovitostí (zákon č.338/1992 Sb.)

Daň dědická (zákon č.357/1992 Sb.)

Daň darovací (zákon č.357/1992 Sb.)

Daň z převodu nemovitostí (zákon č.357/1992 Sb.)

Spotrebné dane (zákon č. 587/1992 Sb.)

Daň z pridanej hodnoty (zákon č. 588/1992 Sb.)

Všetky vyššie uvedené zákony s výnimkou zákona č. 588/1992 Sb., o dani z přidané hodnoty sú v znení neskorších predpisov platné v Českej republike platné aj v súčasnosti. V roku 1993 bol ešte prijatý zákon č.16/1993 Sb., o dani silniční. Všetky tieto zákony boli mnoho krát novelizované a postupné sú nahradzované zákonmi novými. V Slovenskej republike boli spomínané federálne zákony postupne nahradzované novými predpismi, v aktuálnej právnej úprave sa jedná o tieto zákony:

zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov

zákon č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

V oboch republikách došlo do roku 2012 k značným reformám v oblasti finančného práva a predovšetkým vo forme daňového zaťaženia fyzických a právnických osôb. V súčasnosti sa toto zaťaženie v Českej republike realizuje v podobe:

1. Dane z príjmu fyzických osôb

Jednotná sadzba dane z príjmu fyzických osôb je stanovená na 15% (vrátane sadzby pre výpočet mesačných záloh u zamestnancov) a bola zavedená od zdaňovacieho obdobia 2008. Ďalej došlo aj k zjednoteniu sadzieb pre daň vyberanú vo forme zrážky podľa zvláštnej sadzby dane z príjmu fyzických osôb plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky a taktiež k stanoveniu hornej (najvyššej) sadzby u tejto dane vo výške 15%. Od toho istého zdaňovacieho obdobia došlo tiež k zrušeniu spoločného zdanenia manželov , ktoré bolo zavedené od roku 2005. Toto zrušenie však bolo následne čiastočne kompenzované zvýšením vybraných zliav na dani a zvýšením daňového zvýhodnenia na vyživované deti.

2. Daň z príjmu právnických osôb

Pri tomto druhu dane, ktorá je priamo mierená na podnikateľský sektor a tak z pohľadu úpravy daní najvýraznejšie ovplyvňuje jeho charakter a vývoj, bola rokom 2009 stanovená daň vo výške 20% a od roku 2010 došlo v rámci podpory zamestnávateľov k miernemu zníženiu na hranicu 19%. Táto sadzba bol a historicky najvýraznejšie menená, v roku 1992 bola jej výška až 42% a pri jej súčasnom stave tak došlo k jej celkovému zníženiu o 23%. Dani taktiež podliehajú aj investičné fondy, investičné spoločnosti, podielové fondy a inštitúcie penzijného poistenia, avšak spadajú pod nižšiu sadzbu dane, ktorá je od roku 2004 5%. Platí tiež, že právnické osoby platia zálohy na daň a nasledujúci rok podávajú daňové priznanie s vyúčtovaním dane z príjmu. Každý platca dane z príjmu právnických osôb si môže vybrať medzi rovnomerným a zrýchleným odpisovaním hmotného majetku, pričom doba odpisovania sa v závislosti na odpisovej skupine pohybuje medzi 3 až 50 rokmi. V prípade rozsiahlych nových investíc je možné získať investičnú podporu formou zľavy na dani, ktoré je možné uplatňovať až po dobu piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ako položky odčítateľné od základu dane je možné uplatňovať odpočet daňovej straty a to v maximálne piatich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich bezprostredne po období, za ktoré bola daňová strata vymeraná a odpočet vo výške 100% výdajov vynaložených na realizáciu projektov výzkumu a vývoja.

3. Daň z nehnuteľností

Predmetom tejto dane sú pozemky a stavby. V prípade ak sa jedná o pozemok, tak je základom dane buď výmera pozemku alebo jeho cena. Sadzba dane je rôzna, závisí predovšetkým na kvalite pozemku, jeho umiestnení a na spôsobe jeho využívania. U stavieb je základom dane ich zastavaná plocha, sadzba dane závisí hlavne na druhu a spôsobe využívania stavby. Zdaňovacím obdobím je vždy kalendárny rok.

4. Daň cestná

Cestná (silniční) daň neplatí na všetky vozidlá, ale len na tie, ktoré sú používané alebo určené k podnikaniu. Ide tak o ďalšiu daň, ktorá sa týka výhradne podnikateľov. Sadzby dane sú stanovené ako pevne dané ročné čiastky. V prípade osobných vozidiel závisí výška dane na zdvihovom objeme motora vozidla, zatiaľ čo v prípade nákladných vozidiel na počte náprav a celkovej hmotnosti vozidla. Zákon stanoví taktiež zvláštny poplatok za používanie diaľnic, ktorý sú povinné platiť všetky vozidlá používajúce diaľnice bez ohľadu na ich účel (čiže aj vrátane vozidiel používaných pre osobné potreby). Tento zvláštny poplatok má formu mýta a diaľničných známok.

5. Daň dedičská a darovacia

Sadzby dedičskej a darovacej dane sa pohybujú od 0,5 do 40% a ich výška je stanovená v závislosti na vzťahu medzi zostaviteľom/darcom a nadobúdateľom (dedičom alebo obdarovaným). Dedičstvo medzi deťmi a rodičmi tejto dani nepodlieha.

6. Správne a miestne poplatky

Sú stanovené v špeciálnych zákonoch, je ich pomerne veľké množstvo. Napr. Zákon č. 634/2004 Sb., o správních poplatcích

7. Daň z pridanej hodnoty

Táto daň je harmonizovaná s príslušnými predpismi Európskej únie. Podlieha jej absolútna väčšina zdaniteľného plnenia v Českej republike aj tovar z dovozu. Základná sadzba dane je stanovená vo výške 20% a znížená vo výške 14%. Väčšina tovaru a služieb podlieha základnej sadzbe. Do zníženej sú zaradené napríklad potraviny, lieky, tlač, hromadná pravidelná osobná doprava, pohrebné služby, vodné a stočné, kultúrne činnosti, ubytovacie služby, stavebné práce pre účely bývania a pre sociálnu výstavbu a dodávky tepla. Povinnosť registrácie je stanovená osobám, ktorých ročný obrat presiahol 1 milión Kč. Daň je platená mesačne alebo štvrťročne v závislosti na výške obratu platcu dane. Od dane sú oslobodené finančné služby. Vyvážaný tovar je oslobodený s tým, že vývozca má nárok na uplatnenie dane na vstupe. Od roku 2005 totiž nie je daň z dovážaného tovaru vyberaná prostredníctvom colnej správy 10 dní po dovoze, ale je až súčasťou daňového priznania, ktoré sa podáva 25. dňom po skončení zdaňovacieho obdobia. Tým sa pre podnikateľov významne znížila finančná náročnosť importu do ČR.

8. Spotrebné dane

Aj tieto dane sú harmonizované s príslušnými smernicami. Podliehajú im: minerálne oleje, lieh, pivo, víno a tabakové výrobky. Dane sú stanovené pevnými sadzbami, výnimku tvoria cigarety, kde sú tvorené kombináciou pevnej sadzby a percentuálnej čiastky z konečnej maloobchodnej ceny. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daň sa stáva splatnou, keď je tovar uvedený do voľného daňového obehu. Splatná je do 40. dňa po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia, pokiaľ nie je stanovené inak. Spotrebná daň z tabakových výrobkov je platená prostredníctvom tabakových nálepiek. Daň je splatná 60 dní po ich nákupe.

9. Clá

Clá sú regulované colným kódexom Európskej únie, sadzby sú stanovené spoločným colným sadzobníkom.

10. Daň z prevodu nehnuteľností

Sadzba tejto dane je stanovená vo výške 3%. Daňovým základom je buď cena nehnuteľnosti zistená na základe znaleckého posudku alebo skutočná predajná cena a to tá vyššia z týchto dvoch cien. Daň platí prevodca (predávajúci).

Aby bolo možné súčasné daňové zaťaženie v Českej a Slovenskej republike porovnať je nevyhnutné uviesť aj druhy daní a ich jednotlivých sadzieb na Slovensku. Dane sa tiež delia na priame a nepriame, patrí sem:

1. Daň z príjmu fyzických osôb

Sadzba dane je stanovená na 19%. Daňové priznania k dani z príjmu pre fyzické osoby v roku 2010 podávajú nielen živnostníci, ale aj niektorí zamestnanci, ktorých celkový ročný príjem presahuje stanovenú čiastku alebo mali príjem z viacerých závislých činností a nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo nedodali všetky potrebné doklady. Peňažný príjem zo závislej činnosti je zdaniteľny 19 % preddavkovou daňou (forma zrážkovej dane v SR).

2. Daň z príjmu právnických osôb

U tejto dani je rovnako ako u dani z príjmov fyzických osôb stanovená sadzba 19%. Namiesto zálohy na daň ako je tomu v ČR sa platia preddavky na daň. Platca si taktiež môže vybrať medzi zrýchleným a rovnomerným odpisovaním hmotného majetku a doba odpisovania sa pohybuje medzi 4-20 rokov. Je možné tiež získať úľavu na dani a uplatňovať odpočet daňovej straty. Zákonná úprava je tak veľmi podobná českej, všeobecne v rámci európskeho hospodárskeho priestoru dochádza k snahe harmonizovať tento druh dane pre zjednodušenie a rozvoj podnikania.

3. Daň z nehnuteľností

Je upravená rovnako ako v ČR s tým rozdielom, že na základ dane nemá vplyv cena pozemku. Patrí medzi priame dane a spadá do právomoci miest a obcí.

4. Daň z motorových vozidiel

Je alternatívou k cestnej (silniční) dani a platia pre ňu rovnaké podmienky. Jednotlivé sadzby určuje krajská samospráva (Vyšší územný celok).

5. Daň dedičská a darovacia

Tieto dane sú momentálne zrušené.

6. Správne a miestne poplatky

Upravené napríklad v zákone č. 582 / 2004 Z.z. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

7. Daň z pridanej hodnoty

Na Slovensku v súčasnosti (2011) je výška dane stanovená na 20 % (základná sadzba), no na lieky medicínske potreby a knihy sa vzťahuje znížená sadzba 10 %. Ak obrat prekročí výšku 49 790 Eur za posledných 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, je osoba povinná sa registrovať za platiteľa DPH. Daň z dovezeného tovaru sa platí formou podania daňového priznania.

8. Spotrebné dane

Uvedená skupina daní predstavuje nepriame dane selektívneho charakteru, ktoré sa vzťahujú len na vybraný druh tovaru. Konkrétne ide o pivo, víno, tabak a tabakové výrobky, lieh a minerálne oleje, čiže o rovnaké položky ako v ČR.

9. Clá

Sú rovnako ako vo zvyšku EU predmetom spoločnej, európskej regulácie.

10. Daň z prevodu nehnuteľností

Aktuálne nie je stanovená, ale uvažuje sa o jej znovuzavedení.

 

Porovnaním podmienok a sadzieb jednotlivých daní dôjdeme k záveru, že v daňových systémoch oboch republík možno nájsť stále množstvo podobných, ale aj odlišných znakov. Rovnaká alebo aspoň podobná je úprava dane z príjmu právnických osôb, konkrétne ide o rovnakú sadzbu – 19%, podobné kritériá pre jej platcov (takmer zhodná výška ročného obratu) či možnosti uplatnenie zľavy na dani. Daň z nehnuteľností taktiež podlieha podobnej úprave (rozdiel vo vymeraní základu dane). Pre cestnú daň a clá platia rovnaké podmienky. Položky podliehajúce spotrebným daniam sú rovnaké, ich sadzby sú už rozdielne. Najväčšie rozdiely možno spozorovať pri dani z príjmu fyzických osôb. Odlišná je sadzba (15% - ČR, 19% - SR) a aj výška ročného príjmu od ktorého je stanovená povinnosť podať daňové priznanie (ČR – 15000 Kč, SR – 1779 eur), práve vo výške ročného príjmu je značný rozdiel, v prepočte na koruny ide o čiastku cez 28500 Kč, čo v praxi vedie k tomu, že daňové priznanie podáva v Českej republike väčšia časť obyvateľstva než je tomu na Slovensku. Jedným z dôsledkov tejto skutočnosti je z pohľadu štatistiky lepší prehľad štátu o príjmoch obyvateľov a možnosť lepšieho zhodnotenia ďalších zásahov a úprav daňového prostredia a potenciálne zavedenie rôznych výhod. Zvláštnosťou je aj fakt, že niektoré dane, ktoré pôvodne boli súčasťou daňového systému Slovenska v jeho aktuálnej podobe chýbajú, zatiaľ čo v Českej republike sú stále platné. Ide konkrétne o daň z prevodu nehnuteľnosti, dedičskú daň a darovaciu daň. O ich účelnosti sa momentálne vedie diskusia a je pravdepodobné, že minimálne daň z prevodu nehnuteľností bude v blízkej dobe v rámci SR znovu zavedená. Dedičstvo v SR síce nepodlieha osobitnej dani, ale podlieha dani z príjmov s tým, že dediči v prvom slede (manželia, deti) sú od platenie dane oslobodení.

Aj z takéhoto zjednodušeného pohľadu na oba daňové systémy je možné spozorovať niekoľko faktov, ktoré môžu, a v praxi aj majú, vplyv na podnikateľský sektor prípadne aj na rozhodnutie, či si zahraniční investori vyberú ako pôsobisko podnikania Českú alebo Slovenskú republiku. V prvom rade ide o to, že daň z príjmu fyzických osôb je v ČR o 4% nižšia. Absencia dane z prevodu nehnuteľností ,na druhej strane, ma skôr negatívny vplyv, nakoľko štát prichádza o značné príjmy z tejto dane a dochádza k výraznému zvýhodneniu investorov a finančných skupín. Pre zahraničných investorov sú však podstatné aj aspekty mimo sféry daňovej, ide o výšku minimálnej mzdy, pracovné právo, režim daňových výhod a zliav, infraštruktúra či kvalifikovanosť pracovných síl.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?